Tenkai Kujhi
Meno: Tenkai Kujhi
Vek: 16
Národnosť: kórejská
Gang: bez gangu
Práca: Študent prvého ročníka. Strednej Priemyselnej školy elektrotechnickej.
Schopnosti:
Moc toho nedokáže. To je väčšine ľudí zjavné už na prvý pohľad. A ešte keď má len jednu ruku, tak to len podtrhuje jeho kontext slabocha. Našťastie má aspoň dobre vycvičeného psa ktorý ho môže viac menej ochrániť.
Vzhľad:
Nie je veľmi vysoký, ale ani nízky. Dá sa to nazvať takým priemerom, čo je okolo 175cm. Pri pohľade naňho sa zdá, že ho zlomí i slabý vánok, ktorý si ani nedá námahu sa doňho poriadne oprieť. Postava je teda chudá. Dal by sa porovnať k prstu. No dobre, trošku preháňam. Pokiaľ ide o svaly, tak nijaké nemá a ani sa mu nerysujú. Tvár výrazné veľké oči a drobný nos, pod ktorým sú pekne krojené pery. Jednoducho vyzerá ako herec z filmov, o ktorom chlapi tvrdia, že je teplý a mladé dievčatá zas, že je dokonalý. Dokonalý až na jednu malú chybičku. Nemá ľavú ruku vlastne len časť. Z ruky mu zostalo zhruba asi tak 10 centimetrov od ramena. Ale o tom potom. Taktiež nosí náušnicu v pravom uchu a je odetý zvyčajne do tmavých farieb.
Povaha:
Snaží sa byť čo najviac nevypočitateľný aby si o ňom nikto nemohol spraviť komplexnú mienku. Má rád keď je vo veciach zmätok a nikto sa v ničom nevyzná ani on sám. Vtedy je všetko tak ako má byť. Ale čo naozaj nemá rád je keď mu niekto robí ústupky len kvôli jeho hendikepu. Nemá rád keď ho tak odlišujú od ostatných len kvôli tomu. Je to ten sociálnejší typ. Ktorí ide do každej hlúposti len aby sa nejak zabavil. Ale čo patrí asi jeho najzákladnejšiu vlastnosť bude asi klamanie. Je to nehorázny klamár ktorý klame pri každej príležitosti. Ale na druhú stranu je aj celkom milý ak sa snaží čo sa ale moc často nestáva.
Minulosť:
Narodil sa a žije na predmestí Seoulu. Ako dieťa nijak nevyčnieval ani v ničom nevynikal. Už od mala išiel takým tým stredom. Taký ten typ čo keď ho stretnete na ulici tak si ho za dve minúty ani nepamätáte pretože takých typov poznáte XY. Veľa z jeho minulosti ani nestojí za zmienku akurát možno jeden výlet ktorý ho navždy duševne a aj fyzicky zmenil. Mal to byť kľudný narodeninový piknik v neďalekom lesíku. Mladý Tenkai mal vtedy len 8 rokov. Bol to obyčajný výlet len z jeho mamou. Pretože jeho otec bol na pracovnej ceste ako sa tomu celkom často stávalo a preto obvykle podobné udalosti zmeškal. Tenkai z toho sprvu bývaval celkom smutný ale časom si na to zvykol. No obyčajný piknik v peknom lese sa premenil na strašné peklo. Začalo to tým že sa tam objavil nejaký čudný chlap bežiaci dolu kopcom smerom k nám. Bežte, Bežte je tam divoký medveď kričal na nás. Mama neváhala ani sekundu chytia ma a začala bežať dolu svahom. Avšak čoskoro za nami vybehol medveď. Mama mu samozrejme nestíhala a čoskoro nás dohnal. A ako keby toho vtedy nebolo ešte dosť mama zakopla a ja som jej vyletel z rúk a kotúľal som sa pár metrov dolu svahom až kým som nedopadol na jeden celkom veľký kameň. Medveď sa už rapídne blížil. Bol už len pár metrov odo mňa keď len v rýchlom behu obišiel mamu akoby si ju nevšímal a bežal ďalej smerom ku mne ja len rozvalený na tom kameni neschopný pohybu. No našťastie ani po mne medveď nešiel. Lenže keď prebiehal okolo mňa tak mi najprv prednou a potom zadnou labou skočil na ľavú ruku. A to bolo to posledné čo som si z toho dňa pamätal. Zobudil som sa o týždeň v nemocnici s takým čudným pocitom že ma svrbí ľavá ruka no keď som sa chcel poškriabať tak sa nič nestalo. Nemal som si čo poškriabať. Od ramena mi chýbala ruka. Neveril som vlastným očiam. Neskôr mi vysvetlili že keď mi ten medveď skočil na ruku že ju svojou váhou celú rozmliaždil a to znamenalo že im nezostávalo nič iné len ju amputovať. Mama si to od vtedy dávala za vinu. Malo to celkom dopad na môj život ktorý sa začal vyvíjať úplne iným smerom. Nastali pre mňa iné priority. Vedel som že moja fyzická stránka nieje nič moc tak som sa skôr sústredil na svoje vedomosti a sociálne vzťahy. A ešte si aj kúpil nemeckého vlčiaka aby ho chránil keďže to sám nedokáže.
Vek: 16
Národnosť: kórejská
Gang: bez gangu
Práca: Študent prvého ročníka. Strednej Priemyselnej školy elektrotechnickej.
Schopnosti:
Moc toho nedokáže. To je väčšine ľudí zjavné už na prvý pohľad. A ešte keď má len jednu ruku, tak to len podtrhuje jeho kontext slabocha. Našťastie má aspoň dobre vycvičeného psa ktorý ho môže viac menej ochrániť.
Vzhľad:
Nie je veľmi vysoký, ale ani nízky. Dá sa to nazvať takým priemerom, čo je okolo 175cm. Pri pohľade naňho sa zdá, že ho zlomí i slabý vánok, ktorý si ani nedá námahu sa doňho poriadne oprieť. Postava je teda chudá. Dal by sa porovnať k prstu. No dobre, trošku preháňam. Pokiaľ ide o svaly, tak nijaké nemá a ani sa mu nerysujú. Tvár výrazné veľké oči a drobný nos, pod ktorým sú pekne krojené pery. Jednoducho vyzerá ako herec z filmov, o ktorom chlapi tvrdia, že je teplý a mladé dievčatá zas, že je dokonalý. Dokonalý až na jednu malú chybičku. Nemá ľavú ruku vlastne len časť. Z ruky mu zostalo zhruba asi tak 10 centimetrov od ramena. Ale o tom potom. Taktiež nosí náušnicu v pravom uchu a je odetý zvyčajne do tmavých farieb.
Povaha:
Snaží sa byť čo najviac nevypočitateľný aby si o ňom nikto nemohol spraviť komplexnú mienku. Má rád keď je vo veciach zmätok a nikto sa v ničom nevyzná ani on sám. Vtedy je všetko tak ako má byť. Ale čo naozaj nemá rád je keď mu niekto robí ústupky len kvôli jeho hendikepu. Nemá rád keď ho tak odlišujú od ostatných len kvôli tomu. Je to ten sociálnejší typ. Ktorí ide do každej hlúposti len aby sa nejak zabavil. Ale čo patrí asi jeho najzákladnejšiu vlastnosť bude asi klamanie. Je to nehorázny klamár ktorý klame pri každej príležitosti. Ale na druhú stranu je aj celkom milý ak sa snaží čo sa ale moc často nestáva.
Minulosť:
Narodil sa a žije na predmestí Seoulu. Ako dieťa nijak nevyčnieval ani v ničom nevynikal. Už od mala išiel takým tým stredom. Taký ten typ čo keď ho stretnete na ulici tak si ho za dve minúty ani nepamätáte pretože takých typov poznáte XY. Veľa z jeho minulosti ani nestojí za zmienku akurát možno jeden výlet ktorý ho navždy duševne a aj fyzicky zmenil. Mal to byť kľudný narodeninový piknik v neďalekom lesíku. Mladý Tenkai mal vtedy len 8 rokov. Bol to obyčajný výlet len z jeho mamou. Pretože jeho otec bol na pracovnej ceste ako sa tomu celkom často stávalo a preto obvykle podobné udalosti zmeškal. Tenkai z toho sprvu bývaval celkom smutný ale časom si na to zvykol. No obyčajný piknik v peknom lese sa premenil na strašné peklo. Začalo to tým že sa tam objavil nejaký čudný chlap bežiaci dolu kopcom smerom k nám. Bežte, Bežte je tam divoký medveď kričal na nás. Mama neváhala ani sekundu chytia ma a začala bežať dolu svahom. Avšak čoskoro za nami vybehol medveď. Mama mu samozrejme nestíhala a čoskoro nás dohnal. A ako keby toho vtedy nebolo ešte dosť mama zakopla a ja som jej vyletel z rúk a kotúľal som sa pár metrov dolu svahom až kým som nedopadol na jeden celkom veľký kameň. Medveď sa už rapídne blížil. Bol už len pár metrov odo mňa keď len v rýchlom behu obišiel mamu akoby si ju nevšímal a bežal ďalej smerom ku mne ja len rozvalený na tom kameni neschopný pohybu. No našťastie ani po mne medveď nešiel. Lenže keď prebiehal okolo mňa tak mi najprv prednou a potom zadnou labou skočil na ľavú ruku. A to bolo to posledné čo som si z toho dňa pamätal. Zobudil som sa o týždeň v nemocnici s takým čudným pocitom že ma svrbí ľavá ruka no keď som sa chcel poškriabať tak sa nič nestalo. Nemal som si čo poškriabať. Od ramena mi chýbala ruka. Neveril som vlastným očiam. Neskôr mi vysvetlili že keď mi ten medveď skočil na ruku že ju svojou váhou celú rozmliaždil a to znamenalo že im nezostávalo nič iné len ju amputovať. Mama si to od vtedy dávala za vinu. Malo to celkom dopad na môj život ktorý sa začal vyvíjať úplne iným smerom. Nastali pre mňa iné priority. Vedel som že moja fyzická stránka nieje nič moc tak som sa skôr sústredil na svoje vedomosti a sociálne vzťahy. A ešte si aj kúpil nemeckého vlčiaka aby ho chránil keďže to sám nedokáže.